I. časť - Oprávnenia Slovenského pozemkového fondu a Lesov SR

JUDr. Peter Gabrik - 21.01.2020

V predošlom článku sme priblížili v čom spočíva zmysel rozdelenia oprávnení pri správe pozemkov neznámych vlastníkov medzi Slovenský pozemkový fond a Lesy SR. Taktiež sme sa venovali situáciám, kedy sa bežný človek môže dostať do styku s uvedenými štátnymi inštitúciami a prípadným rozdielom v ich oprávneniach. V tomto článku vymenujeme konkrétne oprávnenia – čo všetko môžu (alebo nemôžu) zákonní správcovia s pozemkami neznámych vlastníkov robiť. Táto sumarizácia nie je samoúčelná, pretože z oprávnení sa dá ľahko vyvodiť záver čitateľa, či správca môže nakladať s pozemkom neznámeho vlastníka tak, ako on zamýšľa. Ak chce niekto kúpiť pozemok neznámeho vlastníka, nižšie sa dočíta, či Slovenský pozemkový fond je vôbec oprávnený takýto pozemok predať. Keďže je oprávnení viac, rozdelíme túto tému do dvoch článkov a samotný predaj bude priblížený v nasledovnom článku.

Základné medze oprávnení zákonných správcov

V zmysle ústavnej zásady platí, že štátne inštitúcie môžu robiť len to, čo im zákon dovoľuje. Fyzické osoby môžu v zásade robiť čo, čo im zákon nezakazuje. To znamená, že ak niektoré oprávnenie nenájdete v nižšie uvedenom výpočte, potom ho správca ani nemôže zrealizovať. Niektoré oprávnenia sú definované aj tak, že správca ...môže.... v takom prípade tiež treba brať na zreteľ, že nevzniká právny nárok na daný krok správcu a je to len na jeho vôli, či návrhu subjektu vyhovie a v akej lehote. Tiež je treba dodať, že správcovia pri nakladaní s pozemkami neznámych vlastníkov v zásade nemajú žiadne lehoty. Preto ani na Vašu žiadosť o kúpu pozemku neznámeho vlastníka nečakajte automaticky odpoveď a už vôbec nie v istej zákonnej lehote (ako je to v zmysle správneho poriadku) napr. 30 dní.

Čo konkrétne môže Slovenský pozemkový fond a Lesy SR robiť?

Zo zákonnej úpravy vieme vyabstrahovať nasledovné oprávnenia správcov (SPF a Lesov SR, š.p.) pozemkov neznámych vlastníkov – správcovia pozemkov neznámych vlastníkov teda môžu ich pozemky:

a) Užívať sami ako vlastník – Len Lesy SR, š.p. (neplatí pre SPF)

vlastníctvo v sebe zahŕňa práva:

držať,

užívať požívať a

brať z nich plody (poľnohospodársky využívať resp. hospodáriť v lesoch),

avšak nemôžu vlastnícke právo prevádzať. Z výkladu právnych predpisov je zrejmé, že ak zákon myslí užívanie ako vlastník, toto užívanie nie je úplné, pretože sa vylučuje jeden aspekt vlastníckeho práva, a to je právu scudzovať. Preto je automaticky potrebné dodať, že právo užívať ako vlastník, ale v medziach zákonných obmedzení.

b) Prenajať – svoje práva držať, užívať a požívať pozemky neznámych vlastníkov a brať z nich plody je možné previesť na iný subjekt. V takom prípade hovoríme o prenájme pozemkov. V tomto smere je viditeľné, že pod obsahom „užívať ako vlastník“ zákonodarca videl rozsah práv ohraničený prenájmom. Nájomca tak od správcu dočasne dostane oprávnenia pozemky držať, užívať/požívať a brať z nich plody (drevnú hmotu). Preto by bolo možné dať aj znak = medzi právom užívať sám ako vlastník a právom prenajímať tieto pozemky. Prenájom je obmedzený podľa textu nižšie. Najmä však platí, že prenájom lesných pozemkov je možný len v prípade, že obhospodarovateľom lesa nie sú Lesy SR, š.p. (§ 51 b ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch). Slovenský pozemkový fond v zmysle § 18 zákona č. 180/1995 Z.z. oproti Lesom SR, š.p. nemôže pozemky užívať sám (je zrejmý iný režim lesných pozemkov vs. poľnohospodárskych), ale ich iba prenajíma na účely:

- poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva,

- prípadne v súlade s rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy vydaného podľa osobitných predpisov dočasne aj na iný účel,

- ak sa pozemky nedajú prenajať podľa vyššie uvedených účelov (poľnohospodárstvo a dočasne aj iný účel), potom Slovenský pozemkový fond ich môže prenajať aj dlhodobo na iný účel.[1]

c) Zastupovať vlastníka v konaniach pred súdmi a orgánmi verejnej správy – tu sa zavádza zákonné zastúpenie. Ide o prípady, keď musí (alebo ho niekto zažaluje, alebo sa na neho ako účastníka vzťahuje iná definícia) byť vlastník pozemku, hoci je neznámy, účastníkom súdneho alebo iného správneho konania. Neuplatnia sa teda inštitúty ustanovenia opatrovníka podľa zákona č. 160/2015 Z.z. o civilnom sporovom poriadku (CSP) ako všeobecné pravidlá, ale neznámych vlastníkov zo zákona zastupuje správca – SPF alebo Lesy SR, š.p., ktorí by mali byť najlepšie znalí problematiky a okolností vlastníctva lesného pozemku. V tomto smere bolo cieľom zákonodarcu práve to, aby v súdnych konaniach a správnych konaniach (kde sa z pozície vlastníctva pozemkov neznámi vlastníci často ocitnú) ich práva hájili odborne spôsobilé orgány, ktoré aj spravujú ich majetok a teda mali by byť o ňom najlepšie oboznámení. Ide zrejme o lepšie riešenie, oproti tomu, ak by súd ustanovoval opatrovníka pre konanie neznámemu vlastníkovi napr. z radov zamestnancov súdu alebo obec. Toto zákonné zastúpenie dáva zmysel aj z toho dôvodu, že ak je správcovi umožnené užívať pozemky a prenajímať ich, potom je nanajvýš potrebné, aby mohol správca zastupovať vlastníka aj v súdnych a správnych konaniach.

Chrániť pozemky – toto právo, resp. v tomto prípade by bolo lepšie hovoriť o povinnosti správcu, je možné vnímať tiež ako logickú poistku. Ak už neblahú situáciu s neznámymi vlastníkmi pozemkov na Slovensku máme, určite je cieľom právnej úpravy chrániť toto ich vlastníctvo. Keďže sa o svoje vlastníctvo nevedia postarať sami, je ochrana ich vlastníctva zverená správcovi. Správca by mal pozemky užívať, prenajímať za vlastníka tak, aby jeho vlastníctvo ochránil, aby neznižoval jeho hodnotu. Kedykoľvek sa môže neznámy vlastník zidentifikovať, zapísať potrebné identifikačné údaje v katastri nehnuteľností a tým momentom zaniká správa Lesov SR, š.p.[2]. Neznámy vlastník sa zmení na známeho, riadneho vlastníka a v zmysle právnych predpisov správa zanikne. Takýto prípad môže nastať prakticky kedykoľvek. Bolo by teda vhodné, aby sa na to prihliadalo pri správe, nech jej výsledkom je bezproblémové „odovzdanie“ správy vlastníkovi pozemku. Ak by sa pozemky neznámych vlastníkov patrične nechránili, potom by sa mohlo stať, že keď sa k nim vlastník právne dopracuje, budú znehodnotené. Takýto vlastník by s daným stavom nebol spokojný a mohli by vzniknúť rôzne problémy, napr. by si vlastník mohol uplatňovať nároky voči správcovi, napr. aj náhradu škody. Je určite lepšie vyhnúť sa právnej neistote a problémom a preto radšej nastaviť správcovi také mantinely už zo strany zákonodarcu, aby musel pozemky, ktoré spravuje, chrániť. Pojem chrániť zákon bližšie nedefinuje, ale z ducha zákona sa určite myslí na budúce prevzatie správy neznámym vlastníkom.

[1] Ust. § 18 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov

[2]V zmysle § 20 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom